Leopard škvrnitý amurský (Panthera pardus orientalis) pôvodne obýval oblasť Ďalekého východu. Vyskytoval sa v zalesnených horských oblastiach juhovýchodného Ruska a tak isto v severovýchodnej Číne a v Severnej Kórei, kde je dnes už bohužiaľ vyhynutý.
Posledných jedincov tohto druhu môžeme nájsť už len v prírode juhovýchodného Ruska. Práve tu sa pozdĺž cesty objavila asi 2 ročná samica, ktorá sa prejavovala nedostatkom strachu pred ľuďmi a ľahostajnosťou k okoliu.
Psinka
- lat. febris catarrhalis et nervosa Canum
- pôvodcom ochorenia je Morbilivirus
- ide o nákazlivé ochorenie psovitých šeliem, lasicovitých šeliem, veľkých mačkovitých šeliem, ale môže ohroziť aj medveďov, tuleňov alebo delfínov
- pre človeka nie je nebezpečná
- rozvoj choroby u psov je podmienený ich zdravotným stavom – zdravé psy prežijú vírus viac menej bez povšimnutia, u jedincov s nízkou imunitou sa vírus rozvíja a do 14 dní od infikovania sa u nich rozvinie ochorenie, ktoré často končí smrťou
- ochorenie postihuje hlavne dýchacie cesty, tráviacu sústavu a v niektorých prípadoch aj sústavu nervovú
- prenáša sa kontaktom s nakazeným zvieraťom, pretože infikované sú všetky jeho telové exkréty a sekréty
Po odchyte šelmy špecialistami na ochranu prírody, bola prevezená do rehabilitačného centra. Napriek úsiliu doktorov, zviera odmietalo prijímať potravu aj vodu. Vírus sa rozširoval a napadol hlavne nervovú sústavu zvieraťa. Samica leoparda mala nekoordinované pohyby a kontrakcie v končatinách, ktoré nebolo možné kontrolovať ani podávanými liekmi. Ako najhumánnejšie riešenie bola použitá eutanázia.
Pri pitve sa zistilo, že kmeň vírusu, ktorým bola samica leoparda infikovaná sa najviac geneticky podobá vírusu, ktorým sú infikované sibírske tigre a tulene v jazere Bajkal. Vedci si ale na druhej strane myslia, že pravdepodobnejšia verzia je tá, v ktorej sa zviera nakazilo od miestnych domestikovaných psov alebo jazvecov. Cesta prenosu z jedného leoparda na druhého je málo pravdepodobná vzhľadom na to, že leopard je samotárske zviera.
Pri tak malej populácii je smrť hoci len jedného jedinca veľmi závažný problém. Pokiaľ nie je dostatočne známe, ako a kde vírus vstúpil do populácie a ak táto planéta nechce prísť o ďalší vzácny druh, je aj naďalej najlepšou obranou proti tomuto vírusu pokračovanie v tradičných postupoch, ktorými sú zníženie až úplne zakázanie ich lovu spojené s ochranou ich prirodzeného prostredia.