Asfalt, to je doslova horúca téma každého leta (spolu s diabolskou saunou v aute). Čo všetko môže porobiť chôdza po rozpálenom povrchu s citlivými psími labkami a ako ich dokážeme chrániť?
V prvom rade treba venčiť skoro ráno a neskoro večer, ideálne keď slniečko ešte/už nesvieti. To i tak nezaručuje, že chodníky a cesty už vychladli a preto sa snažíme venčiť svojich miláčikov hlavne na tráve. Menšie psíky môžeme cez horúce miesta preniesť na rukách. Celkovo vyberáme na venčenie trasy tienisté.

O akej teplote sa bavíme?

Dlažba či akýkoľvek iný povrch sa môže na priamom slnku nahriať zhruba na 50-70°C čo znamená, že bolesť je porovnateľná s tým, keď si obaríme ruky horúcou vodou. Psy nútené ísť po takomto chodníku dlhšiu dobu sa teda musia cítiť ako keby chodili po uhlíkoch. Ako teda zistiť, či je prechod bezpečný? Jednoduchým sedliackym rozumom – položíme na cestu ruku. Citlivosť ľudskej dlane je porovnateľná s tou psou. Ak ruku na ceste udržíme, pes po nej môže prejsť.
My sami si často neuvedomujeme aký je podklad horúci kým sa nám doslova nezačnú „lepiť podrážky o cestu“. V petshopoch už nájdete veľký výber topánočiek pre psy, ktorými môžete chrániť citlivé časti počas horúceho dňa. Dajú sa použiť opakovanie, niektoré sú vodeodolné a využijete ich aj po úraze.

A čo keď sa už stalo?

Popáleniny mažeme napríklad kalciovou masťou, snažíme sa dodržiavať s psíkom kľudový režim. Ak nášho miláčika labky akútne pália, môžeme ich chladiť cez uterák ak to znesie. Dôležité je kontrolovať telesnú teplotu, z popáleniny môže vzniknúť aj horúčka.
Vyhneme sa prudkému brzdeniu, skákaniu a na prechádzky nasádzame topánočky alebo aspoň hrubú ponožku na zápästí upevnenú leukoplastom. Dávame pozor aby sa nám noha nezaparila a v žiadnom prípade nenamáčame labky. Psíka môžeme schladiť na studenej dlažbe alebo mokrom uteráku.