Žiadny človek nie je na sto percent šťastný po celý život. Prídu aj chvíle trápenia, bolesti, smútku a nenávisti. V takýchto chvíľach sa často stáva, že sa z nás stanú zatrpknutí, ignorantskí a arogantní ľudia, ktorí závidia každému aj nos medzi očami. Je to však tá pravá perspektíva, z ktorej sa treba pozerať na svet?



Pojem skutočné šťastie je dosť klišé, ktoré však beží hlavou každému z nás. Každý z nás sa snaží nájsť to, čo ho naplní až po okraj a urobí šťastným navždy. Aj keby taká vec existovala, nám ľuďom by to nikdy nestačilo, pretože stále by sme sa z niečoho obviňovali, či vyťahovali chyby z minulosti, ktoré by nás o šťastie oberali.
Byť skutočné šťastným znamená najmä vážiť si to, čo máme a to, čo nie je samozrejmosť. Náš život, rodinu, zdravie. Šťastnými nás neurobia nové topánky, ani mobil, pretože to nás poteší tak na pár dní, je to takzvané plytké šťastie, ktoré vyprchá. Skutočné šťastie je to, keď ráno vstaneme a už len pohľad z okna nás prinúti sa usmievať a tešiť sa na deň. Šťastie je to, keď prídeme domov a máme tam niekoho, kto na nás čaká.



Šťastie je však aj to, keď sa môžeme spoľahnúť na seba a zvládame rôzne situácie v živote. Keď dokážeme pomáhať iným bez toho, aby sme za to niečo očakávali alebo z toho niečo mali. Keď vieme odpúšťať aj ľuďom, o ktorých sme si predtým mysleli, že si to nezaslúžia. My však nerozhodujeme o tom, kto si to zaslúži a kto nie.
Niekto nájde šťastie v rodine, niekto v pomoci iným, niekto v životnom partnerovi, vysnenej práci, niekto vo viere v Boha. Dôležité si je však uvedomiť to, že život sa netočí len okolo nás. Treba byť vnímavý, obetavý a priateľský kde sa len dá, lebo nikdy nevieme, kedy to budeme potrebovať práve my. Skutočné šťastie si nekúpime. Buďme teda spokojní s tým, čo máme a namiesto toho, aby sme chceli stále viac, skúsme viac dávať a vážiť si to, čo máme.